Mám za sebou prvú skúšku v tomto roku. Prokrastinácia bola mocná, ale ja...no podľahol som jej. A keď bol deň pred skúškou, dali sme sa s partou do chľastania. Nakoniec som sa začal nevyspatý učiť o 3:00 ráno na skúšku, ktorá sa mala konať o 6 hodín. Ale nakoniec som to zvládol na A. ďalšiu skúšku sa pokúsim nezanedbám.
K stránke: Už mám zoznam mnoho vecí/článkov, ktoré by som chcel napísať. V najbližšej dobe sa idem rozhodnúť aká téma bude ako prvá a ako to naštylizujem.
Bola pridaná kniha návštev (funguje aj ako spätná väzba) a nové tlačidlá s linkami (super stránka revenge a Neocities search engine).
Chcel som viac vylepšiť stránku, ale teraz nemám čas. Preto si dávam prestávku, takže budem menej intenzívne pracovať na stránke.
Čas využijem na načerpanie inšpirácie a nápadov. Mám pár vecí v hlave, len sa musím naučiť ako sa to robí.
Blog je konečne dokončený, jupí. Taktiež som pridal malinkú animáciu pri otvorení stránky.
Stránka bude mávať občas malinké vylepšenia, tento jednoduchý dizajn sa mi páči, len ešte čosi tomu chýba. Nechcem dávať cez stránku CRT filtre, aj keď je to jednoduchý spôsob ako vizuál okoreniť, stále som na strane lepšej čitateľnosti a menšej bolesti očí. Možno sa to časom zmení.
Moja gramatika a štýl písania nie sú najlepšie, ale stále na vyššej úrovni ako väčšina slovenskej internetovej publikácie. Pravdepodobne vytvorím stránku na spätnú väzbu kde si rád vypočujem vaše nápady a pripomienky (a pravopisné opravy).
K názvu tohto záznamu. V poslednej dobe mám problém cítiť určité pocity a to hlavne tie pozitívne. Či už sa to týka radosti z nových materiálnych vecí alebo záujmu a nadšenia pri pozeraní médií. Spozoroval som to hlavne pri Minecraftu.
Minecraft je moja srdcovka, ale posledných 5 rokov mi ta hra nedáva „the feels“ ako tomu bolo predtým. Najprv som si myslel, že je to novými verziami (čiastočne aj bolo), a preto som skúsil hrať staršie verzie (alpha, beta) a ono to pomohlo. Cítil som opäť tú nostalgiu z malého FOV, hmly, saturovaných farieb, starých textúr a generácie sveta. Lenže po chvíli to rýchlo prešlo, opäť som mal pocit, že strácam čas.
Podobne je to s videami, ktoré sa zaoberajú staršími verziami. Nostalgická miniatúra videa zaujme moju pozornosť, trošička „nostargia“ sa mi dostane do žily, ale po 10 sekundách je celá nostalgia preč. Skúšal som pozerať staré cz/sk Minecraft videá (prezeranie zoznamu a preklikanie videí, lebo nemám čas a ani pozornosť to celé pozerať, a ani mi nie je 11-12) a nič. „Asi mám imunitu na MC nostalgiu.“ Tak som skúsil videá z iných hier a ono to vyšlo na rovnako.“
Menšie radosti som si všimol pri spoznávaní druhých ľudí. Mladšiemu ja to robilo neskutočnú radosť (až takú, že som si počas celého dňa prehrával tieto momenty). Teraz to neberiem za nič výnimočné.
Tiež som to spozoroval pri pekných kresbách alebo krásne animovaných filmoch. Mladý som šalel z vizuálu Ghibli filmov, že moja história prehliadania bola plná „ghibli wallapery, studio ghibli background, anime with same visuals as ghibli“, a skrátka feeloval som to (a plnil úložisko). Teraz prdlajs, nič.
Ďalej to rovnako cítim pri niektorých životných úspechoch (aj keď môj život v tejto chvíli za moc úspešný nepovažujem, na druhej strane mi pár ľudí povedalo, že mám na seba vysoké nároky, možno preto): chvíľku radosť a potom nič.
Veľký problém vidím pri prehliadaní Neocities. Už ma tie stránky tak nešokujú. Keď som prvýkrát objavil Neocities, bolo to pre mňa niečo neskutočné. Farebné, divné, temné, neortodoxné. Osobné blogy, portfólia, umelecké stránky, stránky aktívne alebo 8 rokov správcom webu nenavštívené. Vizuál simulujúci stránky z 90s alebo moderné s vaporwave estetikov. Miloval som to až tak, že to som si vytvoril vlastnú stránku aj ja (už som vás na nej uvítal?). Ale teraz? Síce sú tie stránky stále pre mňa pekné, ale nejaký pocit tomu chýba, nejaká radosť, „chuť a vôňa“ , ktorú som cítil predtým. Mám pocit, ako by som už všetko videl. Nemáte niečo podobné?
Čo z tohto môžem vyhodnotiť: Úprimne na 100% neviem čím to môže byť, ale mám zopár teórií:
Moja teória je, že to bude pravdepodobne kombinácia bodu 1 a 2. Bodu 3 dávam najmenšiu šancu.
Riešiť to budem nasledovne:
Dám si pauzu určitým médiám a vyhľadávaniu nostalgie. Budem mať na seba menšie nároky (to neznamená, že budem robiť minimum).
Budem pokračovať v pozorovaní.
Budem sa viacej venovať žitiu v súčasnosti (a trošku plánovať budúcnosť).
Kto stále hladí do minulosti miesto toho aby žil v súčasnosti, nebude mať na smrteľnej posteli na čo spomínať.
(to som si práve vymyslel)
Prepáčte za dlhý zápis (entry/entry log), ale toto je môj prvý, tak tu dávam viac informácií. Ak ste toto prečítali do konca, tak ste veľký borci a na dôkaz toho napíšte na môj profil „epický hromžd“. Určite ste si všimli moje prehnané používanie zátvoriek, ale čo mám robiť keď sú tak skvelé a ukazujú odbočky a pripomienky náhle generujúce sa v mojej hlave pri písaní tohto textu.
Sľubujem, že ostatné zápisky budú omnoho kratšie.
nič zatiaľ